Príbeh baklažánových nohavíc

Včera som zablúdila do obchodov. Ten v ktorom som sa objavila, ale nepatrí k mojím obľúbeným.
Mali ich tam! Krásne, baklažánové nohavice. Nebrala som ich za dôležité.
Prišla som domov, pozrela do skrine. K mojím najviac nosením kúskom patria jeansy. Treba to zmeniť. Ešte tam nájdem dvoje čierne nohavice. Z toho jedny sú mi malé. Tie druhé sú z Amsterdamu, najopotrebovanejšie čierne čo doma mám. Proste ich mám rada. Dnes som si ich vzala na seba do školy, dve hodiny , predsa iba dve hodiny. No, ale čo čert nechcel za tie dve hodiny som ich stihla roztrhnúť. Nepatrím k ľudom čo si nedávajú pozor na veci, práve naopak. Ale to všetko čo sa stalo bol osud. A to čo nasledovalo ešte väčší.
Na večer som sa vybrala pre TIE najkrajšie nohavice! Ako odplata za to, že môj šatník obsahuje samé jeansy, jedny čierne nohavice....a nič extra. Aj tie jedny čierne som dnes roztrhla. Už som sa videla v baklažánových nohaviciach a čiernom roláku ako si vykračujem. No môj sen sa rozplynul keď v obchode mali iba číslo 40 a 38. Dávala som tomu ešte ako takú nádej však o 20km majú ďalšiu pobočku. Slečna mi za päť minút oznamuje, že ani tam ich nemajú. Z 75 percent nádeje zostáva 20 a tú si nechávam v zálohe, keby náhodou.
Pravdaže šatníku som sľúbila, že dnes budú mať nového kamaráta. Keď nie baklažán aspoň jedlička. Držte mi palce nech tých 20 percent sa premení na 100 a budú moje. Zatiaľ utápam žiaľ v pohári vína.

P.S. Outfit bude čoskoro, len nemám času toľko čo by som chcela.

Julianna