In Dream.

Konečne som dorobila posledné práce do školy.
Tento týždeň to ešte vydržím, čaká ma ešte odovzdávanie pár vecí a súvislá prax v galérií.
No potom!

• od piatka upratujem celý dom a do detailu!
• konečne si zoradím poriadne botník, prerobím ho a vytriedim šatník
• budem variť aspoň tri krát do týždňa
• budem naplno využívať nové štetce a stojan
• budem (podľa možností) chodiť  čo najčastejšie na korčule 
• budem si proste užívať sladkého nič nerobenia, ktoré bude aj tak niečim určite narušené

Naozaj by som toho chcela veľa, neviem či všetko čo som si naložila a čo si ešte mienim naložiť zvládnem, ale začína ma baviť si dávať latku vysoko. 

Ale aj tak som zbabelá a pohodlná. Stále sa vyhováram, že mám toho veľa, že nemám čas, ale je to skutočne tak? Keby som naozaj chcela čas si nájdem. To je úžasné, že si viem na svoje vlastné nedostatky odpovedať. Ale ja by som aj naozaj chcela, ale...Ešte to vydržím, počkám, možno pár mesiacov, možno rok, možno ešte viac než jeden rok, ale verím, že tým, že sa nad tým už iba zamýšľam ako to zlepšiť je dobré. I keď riešiť to môj problém nerieši, k tomu treba rázny príkaz a zákaz.
Takáto nálada teda mnou ešte neprúdila, ale mám pocit, že je to tým koncom druhého a začiatkom nového, že to  veľmi rýchlo plynie a zrazu sa ani nenazdám a dostanem do silnú facku od situácie, preto je potrebné sa pripravovať na to čo sa môže stať, alebo zostavovať v sebe nejakú imunitu proti vonkajším vplyvom.
Ale čo pomôže imunita? Imunita nepomôže nič ak sami nezačnete stavať základy. Donekonečna sa nedá zatvárať oči a žiť si vo svojom vlastnom svete. Treba žiť vo svete, ale podriaďovať si ho podla snov.
Och, ale stačilo by na dnešný neskorý večer, zajtra ma čaká slnečné (dúfam) ráno a ja musím byť fit ako rybička!
Dobrú noc všetkým. I