utorok 19. júna 2012

18/6/2012





Ešte pár dní a naozaj sa ponorím medzi tie lekná do jazierka. Výpary terpentínu a 30 stupňové teploty robia s človekom svoje. Stáva sa so mňa stroj, ktorý nemá žiadne city ani myšlienky.
Pamäť je zaneprázdnená, pretože ľudia mu stále zadávajú rôzne úkony. Dokonca pamäť je už skoro plná. Ešte pár dní a ide do opravy. 
Fotka je v podstate taká postprodukcia Melanchólie a práca do školy. Dúfam, že všetci budeme spokojní až toto všetko skončí. 
Inak nie som až taká bledá ako na foto, ani pohľad nemám tak vysoko očarujúci, ale pozerať sa do slnka nie je moja predstava. 
A ďakujem mojej myške. že si kliká po celej ploche, ani nevie kde chúďa. 
Julianna

4 komentáre:

  1. skvelá fotka

    liveyourdailylife.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uuuu! to je ako Melancholia! uzasne! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zle si pouzila slovo postprodukcia, ale fotka dost podarena :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to slovo som použila preto, lebo je to ďalší vývoj niečoho čo už existuje, alebo človek dávno pozná, ja som to použila opäť, ale iba časť a pomenila si podla seba.

      Odstrániť

This is place for your opinions, thanks! :)