Apríl bol iný. Niečo bolo dobré a niečo ešte horšie. S májom prišla láska, ale i smútok. Prevládali silné kontrasty, v ktorých som mala zmätok, a po pravde, stále mám. Mám dobrý pocit, že moje štúdium sa blíži ku koncu (teda aspoň tej prvej časti), mám dobrý pocit, že leto bude dobré, ale vždy je tam to ale. Niekedy mám pocit, že som veľmi zameraná na seba, tak sa venujem druhým, užívam si každú chvíľu a snažím sa konať len v prospech s pozitívnou mysľou a hnacou silou dopredu. Každým rokom starneme, strácame čas byť jeden s druhým, venujeme sa práci, škole, a veľa krát uvažujeme nad vecami, ktoré iba parazitujú a vycucávajú nám energiu. Niekedy si treba sadnúť a zastaviť sa, porozprávať sa, lebo čo keď zajtra bude všetko inak. Pravdaže pracovať, tvoriť a rozvíjať tak aby nás to bavilo a nemali sme z toho zbytočné stresy.
Apríl nás asi všetkých dosť poznačil, no ideme ďalej. Prepáčte mi, že stále dokola tu omieľam pár myšlienok, ktoré ani nedokončím, stále mám pocit, že to potrebujem povedať, no jemnejšie a tajnejšie.
A teraz k fotkám.
Nosila som klobúk, niekoľko krát zažil pád, ten vietor.
Príliš mi odhaľovalo tvár, opäť kombinácia s čiernou a ach ten vietor.
S
Eleonórou sme pili pivo, pravdaže tmavé.
Všetci obdivujeme ťahavé rastliny, brečtany a všetko možné, raz za čas si mýlime magnóliu so sakurou, nevadí.
Kupujeme kabelky, obdivujeme kabelky. Pravdaže čierne.
Nosíme čierne čipky na topoch, blúzkach....Čierne okuliare sú tiež.
A aj ja nosím čiernu čipku a čierne okuliare, pravdaže v ten istý deň a pravdaže sme sa nedohodli, to tá myseľ prepojená.
Tak dúfam, že ste do mája vkročili lepšie ako ja, ani bozk pod čerešnou nebol, iba dlhé prechádzky po sade, sama, ale láska je o tom pokoj, a pevná láska. Tá nás asi drží pri živote a aj zabíja.
Pekný večer.
Julianna
